Prečo mnohé klasické hororové filmy nepotrebujú remake

Remake klasiky hororové filmy sú také bežné, že sa v rámci žánru stali niečím ako očakávanou tradíciou. Hŕstka hororov je však taká vplyvná a posvätná, že dodnes by bolo hlúpe sa k nim vrátiť. Nielenže sa na týchto filmoch stále drží odstrašujúci faktor, ale aj ich štýly a techniky už boli skopírované nespočetnekrát od ich vydania, vďaka čomu je remake úplne zbytočný a nadbytočný.

Ešte pred súčasným hollywoodskym trendom prehodnocovania starých nehnuteľností sa horor prišiel pozrieť do svojej minulosti, aby aktualizoval svoje príbehy tak, aby odrážali súčasné obavy. Najmä v 80. rokoch došlo k vlne hororových remakov, ktoré nanovo definovali hranice konceptu s nápadmi na rozprávanie a filmovými štýlmi, ktoré sa stali pravdepodobne vplyvnejšími ako originál verzií. Tieto filmy rekontextualizovali úzkosti z 50. rokov 20. storočia tak, aby vyhovovali moderným problémom, a zároveň pridali zdravú dávku špeciálnych efektov. Vec, The Flya Blob remake sa všetky samy osebe stali klasikou a možno o nich možno povedať, že nimi sú špičkovú kvalitu oproti svojim predchodcom.

Napriek tomuto potenciálu si remaky stále zachovali slabé výsledky. Zatiaľ čo tí úspešní zaviedli nové koncepty a analyzovali pôvodné zdroje s novým pohľadom, tým menej nezabudnuteľné prerábky sa zaujímajú iba o rozprávanie rovnakého príbehu alebo o zavádzanie nepotrebných podrobností príbehy. Záber po zábere 1998 prerobiť z Psycho, je napríklad povestný kopírovaním rovnakých kamerových techník ako Hitchcockova klasika bez toho, aby pridal niečo inovatívne. Na druhej strane verzia z roku 2010 Nočná mora v Elm Street nechal publikum znechutené Freddyho nová záľuba za obťažovanie detí.

Remake klasických hororových filmov sú zbytočné

Najúspešnejšie horory sú najinovatívnejšie; sú to tie, ktoré vytvárajú hororové prvky a zavádzajú príbehové štruktúry, ktoré inšpirujú neskorších filmárov. Nikto sa nikdy nesnažil prerobiť Votrelec alebo Čeľuste, ani by nemali, ale myšlienka neviditeľného tvora loviaceho svoju ľudskú korisť sa tak často opakuje, že filmy sú už v podstate prerobené. Exorcistaje taký ikonický, že rekreácia by mohla pôsobiť ako paródia, a prelomová kamera Stanleyho Kubricka v Svietenie sa stal základom hororovej tvorby dodnes. Tieto typy filmov sú natoľko vplyvné, že by bolo zbytočné sa k nim vracať.

Na druhej strane, najobľúbenejšie remaky sú tie, ktoré prinášajú úplne nové nápady a zároveň zachovávajú úctu k pôvodným filmom. John Carpenter bol takým fanúšikom Vec z iného sveta že váhal, či sa pustiť do remaku, ale jeho verzia Vec je chválený za svojho asimilujúceho mimozemšťana, ktorý vytvoril dusnú paranoju. Filmári, ktorí dokážu identifikovať najefektívnejšie strašidelné časti konkrétneho diela, majú tendenciu prelomiť novú tvorivú pôdu. David Cronenberg si to uvedomoval The Fly predstavuje pútavý príbeh o strate ľudskej identity, ale Roba Zombieho Halloween remake urobil darebáka príliš sympatickým. Nechápal, ako je Michael Myers znepokojivejší, keď publikum vie menej o jeho histórii.

Stále existuje množstvo menej známych hororov, ktoré by profitovať z remaku, ale v konečnom dôsledku by klasika mala zostať nedotknutá. Je iróniou, že remaky tak často opakujú trópy, ktoré začali filmy, ktoré sa snažia replikovať. napr. The Omen pomohol spopularizovať „strašidelné dieťa“, ktoré bolo v čase, keď prišiel remake z roku 2006, unavené klišé. Protektorovanie starej, posvätnej pôdy často vedie k opakovaniu bežných chýb, ktorým sa zdrojový materiál vyhýbal. Žáner vždy stavia na minulej tradícii, no najzaujímavejšie prelomy v moderne hororové filmy sú kvôli odvážnym, originálnym rozhodnutiam.

Thanos, Loki a Valkyrie sa v roku 2020 stali obľúbenejšími detskými menami Marvel

O autorovi